Každý človek sa skladá z vrstiev. Niektoré sú pevné, iné sa ešte len hľadajú. Autorka sa v tomto autoportréte nezobrazuje ako hotová bytosť, ale ako proces – telo od pása hore sa pred nami skladá z kociek, akoby vznikalo priamo v digitálnom priestore programu Blender, ktorý sa stáva metaforou jej vnútorného sveta.
Každá kocka predstavuje jeden vplyv – ľudí, prostredie, spomienky a emócie, ktoré ju formujú. Autorka stojí uprostred tohto priestoru ako jeho súčasť aj jeho tvorkyňa. V ruke drží kocku, ktorú si práve ukladá na vlastné telo – symbol vedomého rozhodnutia podieľať sa na vlastnom formovaní.
Digitálny a osobný svet sa prelínajú. Tak ako 3D objekty vznikajú skladaním a neustálymi úpravami, aj človek sa formuje v procese, ktorý nikdy nekončí. Autoportrét tak nezobrazuje len podobu, ale zachytáva premenu – spojenie tvorby a sebapoznania.